Verili by ste, že aj v slovenskej prírode sa nájde hmyz, ktorý sa považuje za smrteľne nebezpečný? Je síce vzácny, ale napriek tomu sa s ním stretnúť môžete. Oveľa častejšie sa však stretnete s mravcami, včelami, osami, motýľmi alebo kliešťami. Poďme sa im spoločne pozrieť na hryzadlá.

 

Napriek tomu, že žijeme v strede Európy, aj u nás sa prekvapivo nájdu potvory, ktorých uhryznutie alebo uštipnutie nás môže poriadne potrápiť. V prírode by sme tak vždy mali mať so sebou malú lekárničku s dezinfekciou, náplasťami a obväzom.

 

Keď to bodne

Predstavte si, že počas horúceho letného dňa plávate v priehrade a zrazu... Nie, nebola to medúza. Silnú bodavú bolesť pravdepodobne spôsobila Chrbtoplavka žltkastá, zvaná aj vodná bzdocha, ktorú pre jej poštípania rybári nazývajú aj vodnou včelou.

A tým sa plynulo presunieme k „normálnym“ včelám, osám, žihadlovkám a sršňom. Pokiaľ ich žihadlo zasiahne dospelého zdravého nealergika, je to trochu nepríjemné, ale nie nebezpečné, pokiaľ sa samozrejme nejedná o situáciu, keď osa bodne do úst, napríklad keď sa „vykúpe“ vo vašej limonáde a vy si ju tam nevšimnete.

Pokiaľ by však žihadlo dostal alergik, nastane iný „hukot“. Bodnutie môže vyvolať ako miestnu, tak aj celkovú reakciu. Môže tak dôjsť k reakcii na látky priamo z hmyzu, ako aj na látky, ktoré má hmyz na sebe – napr. baktérie, vírusy alebo chemické látky. Výsledok? Opuch, sčervenanie, bolesť, pálenie alebo svrbenie, ale aj infekcia vedúca až ku kožnému defektu.

 

Ako postupovať po bodnutí?

V prípade včelieho bodnutia je dôležité, aby ste žihadlo pri vyberaní nestlačili. Na jeho konci sa totiž nachádza jedový vačok, po ktorého stlačení by bol do tela vypustený zvyšok jedu. Najlepšie je preto žihadlo – včelie, osie alebo aj sršnie – vyškrabnúť nechtom a potom ranu opláchnuť studenou vodou a vydezinfikovať. Dezinfekciu nechajte pôsobiť aspoň 30 sekúnd, aby došlo k zničeniu väčšiny mikroorganizmov. Ranka pravdepodobne očervenie a zľahka napuchne – to je normálna reakcia, ktorá by mala do dvoch dní odoznieť. Pokiaľ by sa zo svrbenia, pálenia, bolesti alebo opuchu stala vyrážka, zimnica, teplota alebo by sa opuch zväčšil, na nič nečakajte a vyrazte k lekárovi! Svoju cestovnú lekárničku si môžete vybaviť aj príručkou prvej pomoci.

Čo robiť, keď sa objaví alergická reakcia?

Čo najrýchlejšie vyrazte k lekárovi, a to najlepšie ešte pred tým, než sa dostavia reakcie ako dušnosť, silná kožná vyrážka, pocit stiahnutého hrdla, opuch jazyka alebo dokonca anafylaktický šok. Pokiaľ sa aj po návšteve lekára ťažkosti na mieste vpichu nelepšia alebo sa dokonca zhoršia, ak sa objaví teplota, zimnica, triaška alebo viac ako 2 dni trvajúce začervenanie a opuch, ihneď vyhľadajte lekársku pomoc.

 

Viete, že …

… sršne majú až 50× slabší jed než včely, a aj napriek tomu ich bodnutie bolí najviac? Je to spôsobené veľkosťou žihadla, ktoré sršne, rovnako ako osy, v koži nezanechávajú.

 

Keď mravec nie je kamarát

Uhryznutie takého lesného vojaka zažil asi každý. Nie je to nič príjemné, ale nie je to ani nič, čo by nám spôsobilo vážnejšie problémy. Jed, ktorý mravec pri uhryznutí do svojej koristi vypustí, sa podobá jedu ôs, takže pokiaľ ste alergický na osie bodnutie, pozor aj na mravce!

Viete, že…

… v Južnej a Strednej Amerike sa niekedy dajú na pochod celé masy veľkých červených mravcov, ktoré zožerú všetko, čo im príde do cesty? Všetko, čo nie je schopné záplave červených nenásytníkov utiecť, ohlodajú až na kosť. Brr!

 

 

Jedovatý pavúk aj na Slovensku

Možno viete a možno aj nie, že aj na Slovensku môžete naraziť na jedovatého pavúka. Volá sa pradiarka pestrá a jej uhryznutie sa podobá bodnutiu sršňa. Pavúčie uhryznutie vyzerá ako dve bodky vzdialené od seba 1-10 mm a prejavuje sa ostrou bolesťou, opuchom a zvýšením teploty. Ošetrenie uhryznutia spočíva v očistení a dezinfekcii rany a v tlmení bolesti. Našťastie je jej výskyt ojedinelý a je teda málo pravdepodobné, že by ste sa s ňou stretli. Okrem toho je dobrou správou aj fakt, že pavúky na človeka obyčajne neútočia a za väčšinu uhryznutí je zodpovedný iný hmyz.

 

Ako sa chrániť?

Ochranou pred uhryznutiami, štípancami a bodnutiami hmyzom sú repelenty. Najčastejšie ich nájdete v sprejoch, existujú však aj ultrazvukové, vhodné do domácností – a to aj do tých, kde spolu s ľuďmi žijú aj domáce zvieratá. Pokiaľ by ste si chceli vyrobiť domáci repelent bez chémie, môžete použiť napríklad klinčeky, orechy, kvety ľubovníka, palinu alebo napríklad harmanček.

Medzi najotravnejší hmyz určite patrí komár. Jeho pískanie zmení na horor nejednu letnú noc a po jeho bodnutí by sme sa mohli škrabať až do zbláznenia. Môže sa zdať, že sú len otravní a bodnutie stačí potrieť upokojujúcou masťou alebo gélom, ale napriek tomu by sme ich nemali podceňovať. Môžu totižto prenášať choroby – preto odporúčame komárí štípanec vždy ošetriť dezinfekciou.

Hmyzí zabijaci

K najjedovatejším chrobákom u nás patrí krásne do zelena sfarbený pľuzgiernik lekársky, známy taktiež ako tzv. španielska muška. Rozomleté telá týchto chrobákov bývali používané do nápojov lásky, ale aj ako prísada do jedov zákerných travičov. Kontakt s tekutinou vylučovanou pľuzgiernikmi vedie k vzniku bolestivých hnisajúcich pľuzgierov, a pokiaľ sa tekutina dostane do oka, môže spôsobiť až slepotu. V prípade požitia väčšieho množstva jedu (za celkom spoľahlivú sa považuje dávka 30 mg prášku rozdrvených tiel chrobákov) dôjde k otrave, pri ktorej už človeku niet pomoci.

Našťastie sa však s pľuzgiernikom u nás pravdepodobne nestretnete – žijú skôr v južnej Európe a africkom Stredomorí. V strednej Európe sa vyskytuje zriedka, takže pokiaľ naňho narazíte, dá sa to skôr považovať za šťastie (pokiaľ naňho nebudete siahať 😉).

 

Viete, že…

… aj u nás môžete stretnúť hmyz, ktorý je jedovatý po celom tele? K takým druhom u nás patrí napríklad krásne sfarbený drobčík alebo májka fialová. Pokiaľ by ste ich omylom prehltli alebo si po dotyku s nimi pretreli oči, alebo olizli ruky, môžu vás čakať krušné chvíle.

 

Ďalším veľmi nebezpečným chrobákom, ktorého môžete na Slovensku stretnúť je májka fialová. Znie to skoro ako meno susedky od vedľa, však? 😊 Májka má veľkosť 1–4 cm, je u nás rozšírená na celom území a je dokonca aj zákonom chránená (je zaradená medzi druhy národného významu). Pokiaľ by ste na májku narazili, obdivujte ju len z diaľky. Pokiaľ sa totiž májka cíti ohrozená – práve napríklad pri dotyku – vylúči tekutinu, obsahujúcu malé množstvo prudko jedovatého terpénu kantaridínu. Práve ten v minulosti často využívali traviči. Kantaridín je pre človeka smrteľný už v dávke 30 mg v čistom stave. V súvislosti s májkou fialovou sa ale niet čoho báť – dávka, ktorú vypustí, je pre dospelého človeka pri styku s pokožkou neškodná, hoci niektorým ľuďom môže jed spôsobiť pľuzgiere.

Aj tu platí základné pravidlo, nedotýkať sa rukami úst – obzvlášť pri kontakte s májkou fialovou môže byť jed, ktorý vylúči, pri požití nebezpečný.

 

Veľmi naštvaný chrobák

Kto pozná Kremienka a Chocholúšika, určite pozná aj chrobáka Prskavca. Ten naozaj existuje a v skutočnosti sa tento chrobáčik volá strelček väčší a môže sa pýšiť jedným z najzaujímavejších obranných mechanizmov. Keď sa ani nie centimetrový strelček naštve, doslova sa rozpáli. V jeho zadočku sa totiž skrýva žľaza, ktorá vyrába hydrochinón a peroxid vodíka. V prípade nebezpečenstva ich chrobák zlúči a chemickou reakciou dôjde k zahriatiu zmesi na viac než 100°C. Keď potom túto zmes vystrekne na nepriateľa, vyvolá nielen obláčik modravého aerosólu, ale aj poriadne hlasný efekt, čím dokáže zastrašiť aj vtáka alebo žabu! Vyzerá to asi nejako takto. Verte, že sa určite nechcete nechať poprskať. A keď sa to stane? Postihnuté miesto opláchnite čistou vodou, ošetrite dezinfekciou – a nechajte strelčeka vyfunieť.

 

Keď hmyzia ríša upadá

Bohužiaľ, v posledných rokoch hmyzu ubúda. Preto, keď narazíte na mravca, muchu alebo vzácneho chrobáka, neubližujte im. Aj hmyz prevažne útočí iba v sebaobrane, takže pokiaľ ich necháte ísť svojou cestou, nemusíte sa ich báť. Aj taká osa, krúžiaca okolo pohára s limonádou, odletí – stačí zamávať novinami alebo obrúskom.

 

Obzvlášť deti rady hmyz chytajú alebo zašľapávajú – preto je dobré ich poučiť a skôr si s nimi hmyz v pokoji poobzerať. Obzvlášť opatrne by sa malo zaobchádzať s motýľmi alebo morami. Na krídlach majú „prášok“, ktorý im umožňuje lietať. Pokiaľ pri dotyku tento prášok zotriete, motýľ alebo mora nemôžu prijímať potravu, a to pre nich znamená pomalú ale istú smrť. Preto je lepšie sa ich krásou kochať pekne z diaľky.

Napríklad taká cifruša bezkrídla (deti ju volajú aj električka) je krásne sfarbená. Povedzte, videli ste ju niekedy zblízka? 😉